|
Práve ste na webe. Ale viete aj čo to znamená a prečo je to možné?
World Wide Web je najobľúbenejšia časť internetu. Áno, len časť internetu! Niektorí užívatelia používajú pre túto službu, resp. sieť pomenovanie internet, čo sa dá z laického hľadiska pochopiť, ale nie je to správne. WWW (z angl.= celosvetová pavučina; world = svetový, -wide = celo-, web = sieť, pavučina), je oficiálne označenie len tej časti, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok. Ich obsahový základ tvorí HTML - HyperText Markup Language a na prenos dát používajú HTTP - HyperText Transform Protocol. Ak sa teraz pýtate aké teda ešte ďalšie časti tvoria internet, môžeme Vám spomenúť napríklad e-mail, aplikácie pre chat, Gopher a FTP stránky, komunikačné programy, ...
Po pripojení na web už iste väčšina z vás nadobudla pocit, že na ňom neexistuje žiadne obmedzenie pri objavovaní a získavaní nových informácií. Tento v podstate správny pocit Vám web umožňuje preto, lebo spája stovky miliónov stránok celého sveta do zdanlivo jedného celku. Web umožňuje bohatú a rôznorodú komunikáciu tým, že poskytuje prístup a interakciu vo forme textu, grafiky, animácií, fotografií, ale taktiež audia a videa. Takže čím je tento zázrak tvorený? Začnime základnými prvkami, ktoré Vám web sprístupňujú a súčasne umožňujú vzájomnú komunikáciu na tejto sieti.
Aby ste ako bežný užívateľ mohli web a ostatné časti internetu riadne využívať potrebujete počítač, alebo iné vhodné mobilné zariadenie, webovský prehliadač - softvér na prezeranie web stránok, modem alebo router - hardvér doplnený softvérom pre spojenie a samotný prístup k serveru poskytovateľa internetu (ISP - Internet Service Provider), ktorý je hostiteľom digitálnych dát, smerovačov a prepínačov, ktoré riadia tok informácií.
Keď napíšete URL adresu do svojho prehliadača a odošlete ju, najprv je táto adresa pomocou DNS servera preložená na IP adresu. Pomocou tejto IP adresy je potom nadviazané spojenie so serverom a začína posielanie paketov. Prehliadač odošle prostredníctvom protokolu HTTP všetky vaše požiadavky na server, ktorý má konkrétnu IP adresu. Splnené úlohy sa potom v podobe elektronických dát vracajú späť do Vášho počítača a prehliadač ich svojími programovými prostriedkami pospája a následne interpretuje do podoby web stránky tak, ako ju potom vidíte. Väčšina internetových stránok obsahuje hypertextové odkazy na ďalšie súvisiace stránky, dokumenty, zdrojové kódy, definície a iné webové prostriedky. Takto sa postupom času vytvorila akási obrovská pavučina navzájom poprepájaných informácií - odtiaľ názov web (pavučina).
Poznámky pod čiarou:
-
IP adresa je logický číselný identifikátor fyzického sieťového rozhrania (sieťovej karty) daného uzla (najčastejšie počítača) v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom protokolu IP (napríklad Internet).
Pre lepšiu prácu s internetovými adresami sa k IP adrese väčšinou viaže nejaké meno, napr. www.myconnweb.sk. Prevod mien a IP adries je zabezpečovaný mechanizmom DNS (Domain Name System), t.j. celosvetovo organizovanou sadou serverov, ktoré udržujú záznamy o registrovaných doménach a im pridelených IP adresách. Ak teda v prehliadači zadáte adresu „www.myconnweb.sk“, hľadá sa v zoznamoch týchto DNS-serverov príslušná IP adresa, na ktorú je potom presmerovaná vaša požiadavka.
-
HTTP (Hypertext Transfer Protocol) je primárna metóda prepravy informácií na world wide webe. Definuje požiadavky a odpovede medzi klientmi a servermi. HTTP klient (označovaný ako user agent), ako webový prehliadač zvyčajne začne požiadavku nadviazaním TCP spojenia na určenom porte vzdialeného stroja (štandardne port 80). HTTP server počúvajúci na danom porte čaká, kým klient pošle reťazec s požiadavkou ako "GET / HTTP/1.1" (ktorý žiada o zaslanie štartovacej stránky webservera) nasledovaný sériou hlavičiek podobných MIME opisujúcich detaily požiadavky a nasledovaných telesom ľubovoľných údajov. Niektoré hlavičky sú nepovinné, zatiaľ čo verzia HTTP/1.1 niektoré vyžaduje (ako názov stroja). Po prijatí požiadavky server pošle reťazec s odpoveďou ako "200 OK" nasledovanou hlavičkami spolu so samotnou správou, ktorej telo tvorí obsah požadovaného súboru, chybové hlásenie alebo iná informácia.
|
Tim Berners-Lee
Narodil sa 8. júna 1955 v Londýne, v Anglicku. V roku 1976 absolvoval Oxfordskú Univerzitu. V tom čase postavil svoj prvý počítač pomocou pájky, TTL brán, M6800 procesora a starého televízora.
Je natrvalo spojený so vznikom medzinárodnej počítačovej siete World Wide Web, keď v roku 1989 ako zamestnanec švajčiarskej spoločnosti CERN spracoval a do praxe uviedol štúdiu, ktorá sa stala základom pre globálne zdieľanie dát medzi jednotlivými počítačovými sieťami a v roku 1990 vzdvoril prvý prehliadač.
Tim dnes predsedá združeniu 3Com vo Výskumnom stredisku počítačových vied a umelej inteligencie pri Technologickom Inštitúte v štáte Massachusets (Laboratory for Computer Science and Artificial Intelligence ( CSAIL)at the Massachusetts Institute of Technology (MIT)) Je riaditeľom konzorcia World Wide Web, otvoreného fóra spoločností a organizácii združených s cieľom neustále rozvíjať potenciál Webu.
World Wide Web Consortium (W3C) je ústredná medzinárodná organizácia zaoberajúca sa štandardami pre WWW(W3C). Vznikla v roku 1994. Hlavou konzorcia je po celý čas existencie Tim Berners-Lee, pôvodný autor URL (Uniform Resource Locator), HTTP (Hypertext Transfer Protocol) a HTML (Hypertext Markup Language), principiálnych technológií tvoriacich základ webu.
World Wide Web
Služba WWW vznikla vo švajčiarskom stredisku CERN (r.1989) ako prostriedok pre riešenie potrieb vzájomného zdielania informácií medzi fyzikmi. Vo velkej prevahe mali informácie textovú podobu a tak aj prostriedok pre ich sprístupnenie bol zameraný len na textové informácie - od počiatku na princípe hypertextu.
Autor služby WWW (Tim Berners-Lee), úplne zámerne nezabudoval do svojho výtvoru prácu s obrázkami a ďalšími "vymoženosťami" (napr. s multimédiami). Obával sa, že by takéto možnosti mohli zvýšit nároky na prenosovú kapacitu.
O rozšírenie schopnosti služby WWW tak, aby dokázala pracovať aj s grafikou (v tom čase aspoň vo forme statických obrázkov), sa postarali až autori programu NCSA Mosaic - Marc Andreessen a Erik Bina. NCSA Mosaic, vyvinutý v univerzitnom prostredí a šírený zadarmo sa nadlho stal synonymom WWW a príslušné klientské programy (prehľadávače, browsery) sa postarali o prvé výrazné rozšírenie WWW - hoci dočasne len v akademických kruhoch.
Ďalším impulzom, ktorý presadil používanie WWW, bolo zdokonalenie pôvodnej "mozaiky", aby sa mohla používat aj s relatívne pomalými komutovanými prípojkami (pripojenie modemom). Postarala sa o to firma Netscape Communications so svojím prehliadačom Navigator. To výraznou mierou prispelo k tomu, že sa aj "komerčný svet" začal zaujímať o schopnosti tejto služby. Akonáhle sa ale sieť WWW stala zaujímavou i pre komerčnú sféru, začala sa táto služba mohutne využívať, čoho dôkazom je aj jej súčasné nenahraditeľné postavenie v každodennom živote.
|
Infolinka: +421 (0)904 435 498
info@myconnweb.sk • 
Mobil: +421 (0)904 435 498 • Tel: +421 (0)51 770 13 89 • Fax: +421 (0)51 772 41 24 • All Rights Reserved.
